DušeKarpat.cz

Duše Karpat

...přírodou i lidskými osudy karpatských hor a podhůří...

Kronika Klubu československých turistů v Rimavské Sobotě

1. strana kroniky KČST v Rimavské Sobotě z roku 1928
1. strana kroniky KČST v Rimavské Sobotě z roku 1928
Autentický obraz prvorepublikových počátků turistiky na jižním a středním Slovensku.

Kronika odboru klubu československých turistůRimavské Sobotě z let 1928-1929 je zajímavým autentickým obrázkem z prvorepublikových počátků turistiky na jižním a středním Slovensku. Přináší nostalgický pohled do dob, kdy nebylo zvykem chodit na turistické výšlapy. Kronika popisuje slavnostní otevření turistické chaty Štefáničky na Ďumbieru a útulny na velkofatranské Králově Studni. Zachycuje první poznávání přírody na lyžích i drsnou realitu dopravní nehody na tehdejší cestě Bystrou dolinou.

Skeny této ručně psané kroniky se mi nedávno dostaly do rukou od maďarského kolegy Andráse Hanna. Jeho praděda, Lajos (Ľudovít) Frenyó, byl jedním ze zakládajících členů nového odboru KČST v Rimavské Sobotě a pravě mezi jeho materiály byl objeven tento dokument. Text jsem přepsal do podoby, kterou zde zveřejňuji. Z důvodu autenticity text ponechávám bez úprav v původním slovenském znění, včetně již zastaralých výrazů a většiny překlepů (někdy je totiž obtížně rozlišit, zda šlo o chybu či tehdejší vyjadřování).

Ľudovít Frenyo na turistice v Tatrách. Zdroj: rodinný archiv Andráse Hanna.
Ľudovít Frenyo na turistice v Tatrách. Zdroj: rodinný archiv Andráse Hanna.

Obsah

  • Turistické pomery pred zorganizovaním odboru KČST
  • Zorganizáčna práca
  • Funkcionári odboru
  • Usporiadané výlety
  • 24.-29. Júla 1928. Slovenský Ráj
  • 12.-19 augusta 1928. Vysoké Tatry
  • Výlet na Ďumbier 8.-9. sept. 1928
  • Výlet na Trstie 16. sept. 1928
  • Výlet do Hajnášky 23. sept. 1928
  • Výlet na Ostrú a Siniec 28. sept.
  • Výlet na Veľký Bučoň. 30. Sept.
  • Výlet na Fabovú hoľu 7. okt. 1928
  • Výlet na Muránsky hrad 14. okt.
  • Slávnosť otvorenia túristickej útulne na Kráľovej Studni
  • Menšie výlety koncom roku 1928
  • Lyžiarske výlety v zime r. 1929
  • Maškarný ples 9. febr. 1929
  • Ďalšie lyžiarske výlety
  • Výlety v jari 1929
  • Výlet na Veľký Bučoň 28. apr.
  • Siniec, 1. maja 1929
  • Voniaca (Šiarkanica) 12. V.
  • Valné shromáždenie KČST v Tatr. Lomnici
  • Výlet na Trstie 26. mája 1929
  • Vyvieračka 30. mája
  • Fabová Hoľa, 2. júna 1929
  • Živáňska pečienka 8. júna
  • Ďumbier, 5.-7. Júla 1929
  • Doplňky k textu a vysvětlení geografických pojmů

Turistické pomery pred zorganizovaním odboru KČST

V poprevratových rokoch pestovali Slováci a Česi v Rim. Sobote len veľmi zriedka turistiku. Jednotlivci navštevovali okolité vrchy, niektorí boli aj na väčších túrach v Nízkych a Vysokých Tatrách. Ktorí pocítili, že je potrebná zorganizácia turistov, vstúpili do tunajšieho odboru „Karpathenverein“-u, ale takýchto bolo málo. Časom sa vyskytli prípady, že niektorý člen tunajšej čsl. spoločnosti mal legitimáciu iných odborov KČST, a to zvlášť taký, ktorý ako štátny úradník, preložený bol z iného mesta k nám, a tam sa už prihlásil za člena KČST.

Na turistických cestách stretli sa niekoľkokrát takýto osamotení turisti, a uznali to za potrebné, aby sa odbor KČST v Rim. Sobote založil. R. 1926 konečne sa sišli niekoľkí na ustanovujúcu schôdzu, kde bol prítomný tiež župný jednateľ KČST to Zvolena. Ale krásny začiatok nezdarom sa končil, lebo v ten čas bol v ústrediu KČST v Prahe veľký neporiadok, klub sa musel preorganizovať, vedúci funkcionári museli byť odstránení a na Rim. Sobotu každý zabudol. R. 1927 sprobovali zase jednotlivci odbor zorganizovať pomocou stredoslovenskej župy túristickej sídlom v Ban. Bystryci, ale ani to neviedlo k cielu vzdor tomu, že niektorí naší osobne shovárali s činiteľmi str. zupy, a tí všetko dobrého prislúbili. Mali sme vtedy troch členov KČST v Rim. Sobote, ktorý patrili a svoje členské platili do iných odborov KČST, ako v Ban. Bystryci, v Dobšinej, atd. Ale počet činných turistov v Rim. Sobote medzi Slovákmi a Čechmi stále rástol. Boly usporiadané spoločné výlety na vrchy hajnášské, korlátské a tisovské, kde sa súčastnili vyše desiatí, často boly výlety s menším počtom Slovákov a Čechov, a niekedy sa pridružili naší ľudia k členom „Karpathenverein“-u, teda k Maďarom, aby podnikli spoločné túry v krásnom okolí Rimavskej doliny. Môžeme rátať, že bolo v Rim. Sobote činných turistov Slovákov a Čechov asi 20, pri čom poznamenáme, že ani tunajší odbor „Karpathenverein“-u toľko ich nemal, lebo viac ľudí z ich 53 členov túristiku nepestovalo.

Zorganizáčna práca

Medzi takýmito okolnostiami pokúsil sa profesor tunajšieho čsl. št. reáln. gymn. Dr. Vojtech Cvengroš založiť odbor KČST r. 1928. Vstúpil do styku so slovenskou komisiou KČST, a stredoslovenskou župou KČST v Ban. Bystrici, tak že ustavujúca schôdza mohla byť zadržaná 2. júla 1928 v malej dvorane župného domu v Rim. Sobote. O tejto schôdze máme zápisnicu. Funkcionári boli volení, členov sa prihlásilo 82, ktorých menoslov je tiež sostavený. Zorganizovanie ďalej pokračovalo aj pomocou ústredia KČST v Prahe, a členovia odboru začali čulý túristický život v Rim. Sobote a okolí.

Funkcionári odboru

Na ustavujúcej schôdze boli vyvolení:

Za predsedu: Igor Daxner, majiteľ veľ. trafiky.
Za podpredsedu: Dr. Karol Hušák, inž. tab. úr.
Za tajomníka: Prof. Dr. Vojtech Cvengroš
Za náhr. tajomníka: Štefan Mikula úr. sedrie
Za zapisovateľa: Pavel Škulan, úr. sedrie
Za referenta nocľahární a za kronikára: Prof. Ľudovít Frenyo.
Za značkára: Julius Siebert, úr. sedrie
Za delegátov do župy a do ústredia: Dr. K. Hušek a Dr. V. Cvengroš.

Usporiadané výlety

15. júla 1928. Paláška

Prvé výlety usporiadal odbor KČST v Rim. Sobote pod vedením podpredsedu inž. Dr. Karla Hušáka 15. júla na pokoradzké vrchy (Paláška). Súčastníkov 12. Navštívili malebný kraj súsedných vrchov a malebné studničky.

22. júla 1928. Paláška

Tento výlet bol opakovaný tiež tam 12. osobami pod vedením p. Dr. K. Hušáka 22. júla.

24.-29. Júla 1928. Slovenský Ráj

V dobe 24. do 29. júla usporiadali jednateľ Dr. Vojt. Cvengroš a kronikár prof. Ľud. Frenyo výlet do Slovenského Rája. Navštivili v tejto dobe vrchy: Kohút, Stolica, Kráľova Hoľa, boli v Lučivnej, v Poprade, v Tatranskej Lomnici a tu pri Skalnatom jazere, v Hrabušiciach. Prešli cez Hrdlo Hornádu, Prielom Hornádu, Tomášovský Výhľad, dolinou Kysel, horáreň Glatz, roklina Veľ. Sokol a Kamenné Vráta, vrch Havranná Skala, Periodické žriedlo. Obec Ztratená, dobšinská ľadová jaskyňa, cez Červenú Skalu, Muráňska vysočina, a domov.

12.-19 augusta 1928. Vysoké Tatry

Členovia odboru: Dr. Vojt. Cvengroš a prof. Ľud. Frenyo súčastnili sa horolezeckému týždňu, usporiadanému vo Vysokých Tatrách odborom KČST v Spišskej Novej Vsi a horolezeckým krúžkom „James“ tiež tam od 12. do 19. augusta. Vykonali túry uverejnené v „Časopisu Túristů“ a to: obidvaja: Kriváň, a Gerlachovka, Studenovodské vodopády. Mimo toho bol Dr. Cvengroš na Rysoch, pri Rybnom plese v Poľsku a prešiel cez Poľský Hrebeň. Prof. Frenyo bol na Ľadovom štíte, na Markazitke a na Lomnickom štíte. Aj týmto výletom sa spojil náš odbor s ostatnými odbormi KČST, ktoré odbory na tomto horolezeckom týždňu zastúpené boly.

Styk členov odboru

Aby styk medzi členmi odboru bol umožnený, sišli sa členovia odboru každý pondelok večer o 8 hod. v miestnostiach kaviarne p. Sabuchu, kde si spolkové veci poshovárali, výlety návrhovali. Mienené výlety sú vypísané v oznamovacej skrýňke, ktorá na stene hlavnej trafiky visí. Tiež tam sú vyložené fotografie, ktoré si urobili fotoamatéri, členovia odboru na niektorých výletoch.

Výlety 5. aug. 1928. Vyvieračka

5. aug. 1928 usporiadali sme výlet pod vedením Dr. K. Hušáka k Vyvieračke pri Vyšnom Skálniku, z kadial vedie vodovod do Rim. Soboty. Počet účastníkov bol 12.

12. aug. 1928. Rim. Baňa a Brezovo

12. aug. 1928 bol výlet za vedením Dr. K. Hušáka do Rim. Bane, kde sme prezreli starý Kostol evanjelický z doby Husitov. Výprava prešla aj do Rim. Brezova, a pri tamojšej šťavici, minerálnej studničke sme sa pobavili. Počet účastníkov 10.

Výlet na Ďumbier 8.-9. sept. 1928

Z príležitosti slávnostného otvorenia „Štefánikovej“ útulne na Ďumbieri usporiadal odbor spoločný výlet na menovanú slávnosť pod vedením prof. Dr. Cvengroša a prof. Ľ. Frenya. Výletu sa zúčastnilo 28 členov. Odchod z Rim. Soboty 8. sept. o 14 hod. veľkým nákladným autom, prešli sme cez Tisovec, Polhora, Brezno, Bystrá. Z tejto dedinky ďalej lesnou cestou po Bystrej doliny až k jednomu mostu, kde sa stala s nami nepríjemná nehoda. Most sa pod ťažkým autom prelomil a auto zostal s prednými kolesami na druhom brehu, zadné kolesá trčaly vo vzduchu. Nikomu sa nič zlého nestalo, vystúpili sme z auťáku a pokračovali sme trochu zapozdení peši ďalej. Večer vo tme sme dorazili na Trangošku, loveckú to chatu, kde sme boli ubytovaní. Tu bolo divadelné predstavenie a iná veselica. Pozde sme sa rozhodli k spánku a 9-ho ráno zavčas sme sa pohli na Ďumbier v troch skupinách. Okolo 7 hod. sme  došli na štít Ďumbiera, kde sme sa dobre cítili, a pozdejšie sišli sme k útulni novej, kde slávnosť potrvala od 10-12 hod. Zpiatočnú cestu sme si vybrali o 13 hod. cez Trangošku a o 17. hod. sme boli u našom auťáku, ktorého ešte ráno vydvihli z nepríjemnej situácii, most upravili, a mi sme veselo a bez každých nepríjemností došli večer o 20 hod. do Rim. Soboty.

Výlet na Trstie 16. sept. 1928

Na Ďumbieri sme sa ushovorili s tisovským odborom, poťazne s členmi odboru, ktorí boli tiež na slávnosti, že 16. sept. Usporiadame spoločný výstup na Trstie. Bolo to potrebné, aby sme sa spoločne oboznámili, a tiež riešili otázku, čo budú hranice naších odborov. Za vedenie Dr. Cvengroša súčastnilo sa z nášho odboru 8 členov, z Tisovca tiež 8 čl. Pohli sme sa z Rim. Soboty 16. sept. ráno o 6 hod. vlakom, do Tisovca sme došli v 8 hod. a tu sme sa stretli s členmi odboru KČST v Tisovci. Na vojenskej mape sme si zaznačili spoločne ustanovené hranice odborov, a začali sme na Trstie postupovať. Asi o 11 hod. sme sa dostali na štít, kde sme si rozhľad obzreli, a pri malej loveckej chate sme sa zabavili. Okolo 14 hod. sme sa od Tisovčanov rozlúčili, tí išli zpäť do Tisovca, my zase cestou Marie Széchyovou sme hrebeňom kráčali dolu na Polom, a chodníkom ďalej do Hnúšte, zkadial večerajším vlakom 18h45m sme odcestovali domov, a v najlepšej nálade sme dorazili o 19h45m do Rim. Soboty.

Výlet do Hajnášky 23. sept. 1928

Okolo Hajnášky sa rozprestierajú menšie, ale nie menej pekné vŕšky, ktoré sme mienili navštíviť 23. sept. 1928. Sišli sme sa 12 členovia spomenutého dňa a odcestovali sme z Rim. Soboty ráno o 8-ej, aby sme dočkali príchod vlaku z Tisovca, ktorým by boli niektorí známi prišli. Neprišiel nikto. Vo Feledinci sme vystúpili na malej stanici a prešli sme cez dedinu ku kostolom, od ktorých je pekný rozhľad na spodnú dolinu Rimavskú, Žirkovský hrad, a čsl. maď. hranice. Na veľkej stanici sme zase nasedali na vlak a na Hajnášku odcestovali. Cez dedinu sme vyšli na Hajnášsky hrad, kde sú ešte niektoré zrúcaniny. Tu sme si odpočinúli, ale dážď nás nepríjemne prekvapil, tak že sme si museli aj dlhšie oddychnúť. Dážď prestal, ideme ďalej na Ragáč, ale ešte v doline sa zase pustil leják. Skryli sme sa pod stohou slamy, kým konečne dážď prestal. Ale sme už nemali toľko času, aby sme na Ragáč vystúpili, navštívili sme leda výbornú štiavicu medzi Hajnáškou a Almáďom a vesele si zaspievajúc na nádraží, vrátili sme sa vecerajším vlakom do R. Soboty. Vedúci boli Mikula a sl. Petrusková.

Výlet na Ostrú a Siniec 28. sept.

Zavčas oznámený výlet na Ostrú nemal toľko priťažlivosti, aby sa členovia odboru v hojnom počte prihlásili. Sišly sa len 3 členovia, vlakom do Hnúšti odcestovali a na Ostrú vystúpili. Počasie bolo pekné, sily nevyčerpané, preto sa rozhodli, že prejdú aj na Siniec. Sostúpili do Klenovca a odtial hore na Siniec, kde sa tiež dobre cítili a zišly do Rim. Bane, odtial vlakom do Rim. Soboty. Viedol Ľ. Frenyo.

Výlet na Veľký Bučoň. 30. Sept.

Málo bol tiež frekventovaný výlet 30. sept. 1928 na Veľký Bučoň, kde sa súčastnili len 3 členovia odboru pod vedením Štef. Mikulu.

Výlet na Fabovú hoľu 7. okt. 1928

Podarený výlet sme usporiadali 7. okt. Na Fabovú Hoľu (1441 m) pri Tisovci, keď sme raňajším vlakom došli do Tisovca ráno o 8 h., a Strieborným potokom cez Roveň, Bukový diel vystúpili na Fabovú hoľu. U tamojšieho horára Beláka sme sa očerstvili výborným mliekom, potom sme zišli na Zbojská, odkial sme ozubenou žel. dráhou odcestovali cez Tisovec domov. Počet súčastníkov: 8. Viedli: prof. Frenyo a sl. Pavlová.

Výlet na Muránsky hrad 14. okt.

Za premeňlivého počasia navštívili 7 členovia 14. okt. 1928 zrúcaniny Muráňskeho hradu a skalnaté bralá Cigánky. Romantické a prekrásne historické pozostalosti starých dôb Slovenska si zaslúžily, aby si ich každý, kto len trochu času má volného, prezrel. Z Rim. Soboty raňajším vlakom po Tisovec, odtial peši hradskou do Muráňa potrvá len 2 hodiny, výstup na hrad 1 hod. U horára pod hradom dostať výtečné mlieko. Nazpäť do Tisovca tou istou cestou a odtial vlakom domov. Viedol: Št. Mikula.

Slávnosť otvorenia túristickej útulne na Kráľovej Studni

Baňskobystrický odbor KČST vybudoval si novú útulňu vo Velkej Fatre pod Kráľovou Studňou, a hotová útulňa bola slávnostne otvorená 4. nov. 1928. Tejto slávnosti sa súčastnili dvaja členovia nášho odboru: prof. Dr. Vojt. Cvengroš, tajomník odboru a prof. Ľud. Frenyo kronikár. Prof. Frenyo sa vybral na cestu uz 1. nov. s jedným žiakom. Vlakom šli do Tisovca, odtial peši cez Muráňsky hrad do Červenej Skaly a na Šumiac, kde prenocovali. 2ho vystúpili na Kráľovu hoľi. Počasie dľa možnosti najhoršie, tak že sa rýchle pustili dolu na Červ. Skalu a ďalej do Novej Maši, a odtial vlakom do Brezna, kde sa odbor brezňanský ochotne postaral o ubytovanie menovaných. 3ho nov. odcestoval prof. Frenyo sám do Bystrice a hlásil sa u klubu, ktorého členovia ho vlúdne vítali. Spolu vystúpili ešte v ten deň k novej útulni, kde večer o 7 hod. došli a tam sa aj ubytovali. Boli sme 6, čo sme spolu šli, a 2, čo už tam boli. – Tiež 3ho nov. došiel do Baň. Bystrice prof. Cvengroš, súčastnil sa výborovej schôdze stredoslovenskej župy KČST a bol ubytovaný v hoteli. 4ho novembra za nepriaznivého počasia šiel aj on na Kráľovu Studňu. Slávnosť sa začala o 11 hod. na ktorej prehovoril aj prof. Dr. Svengroš za odbor rim. sobotský. „V mene najmladšieho odboru KČST“ – hovoril medzi inými „pozdravujem krásne dielo vytrvalosti a spoločnej práci“. Zas ďalej: „Neprišli sme kritizovať, ale sa naučiť, ako máme to aj my robiť, aby sme také veľkolepé dielo ztvoriť mohli.“

Počasie nám nepripustilo, aby sme sa dlhšie tam pobavili, vo veľkom dáždi sme sa museli vybrať na zpiatočnú cestu a dorazili sme popoludňajší vlak v Harmanci, ktorým sme došli ešte v ten večer do Rim. Soboty.

Menšie výlety koncom roku 1928

Od začiatku novembra sotva sme mali také počasie, aby sa nám bolo chcelo ísť na väčšie výlety. Niektorý členovia z poverenia okresného osvetového sboru navštívili niektoré odľahlajšie dediny cielom slávnosťných prednášok. 21. Nov. rozišli sa prof. Tejnil na Kokavu, prof. Moždik do Babinca, prof. Dr. Dvengroš do Slizského a na Polom, prof. Frenyo do HrušovaDobrého Potoka. Boly to nie len osvetové, ale aj turistické výlety, lebo chodili tam po vrchoch, lesoch, v krásnej prírode. Na krajinských volbách, 1ho a 2ho dec. boli tiež niektorí ako funkcionári v odľahlých obciach: Dr. Cvengroš na Raťk. Zdychavej (přeškrtnuto z „Bystrej“, pozn. red.), prof. Frenyo v Krokave.

Tiež 2ho dec. boli 2 členovia odboru na Kliaku (Tisovskom) a Vysokom Vrchu, a to prof. Balada a prof. Kořán. V ten deň bol prof. Tejnil na Trsti. Na vianocné sviatky, 24. a 25. dec. boli páni Procházka a Novák na Kráľovej Holi lyžami, ale sa dostali leň do výšky asi 1500 m. lebo sňeh bol len malý a to zamrznutý. 26. dec. bol Ľud. Frenyo so Šteffanitšom na Trstie presvedčiť sa o sňahových pomeroch, tak že sa opovážil vyjsť 29. 30. a 31. dec. 1928 lyžami na Fabovú hoľu. Počasie bolo hmlisté ale uspokojujúce, sneh 60-80 cm vysoký, ubytovanie dobré, výlet podarený. Súčastnili sa mimo menovaného dvaja vysokoškoláci.

Lyžiarske výlety v zime r. 1929

Tohoročná tuhá zima umožnila milovníkom prírody, aby sa na lyžiach vybrali do krásnej prírody aj v zime. Odbor KČST v Rim. Sobote má nikoľko členov, ktorý už vedeli lyžovať a niektorí si zakúpili lyža tohto roku, aby sa naučili. Výlety sme mali 13. jan. 1929 na Trstie, kde boli: prof. Balada, prof. Kořán a poručik Marek.

20. jan. na Ostrú. Počet súčastníkov 7, viedol prof. Frenyo.

27. jan. na Trstie, súčastníci 4.

1. febr. na Trstie, súčastníci: prof. Frenyo, prof. Kořan a 2 žiaci.

17. febr. na Trstie, súčastníci: prof. Frenyo, prof. Balada, sl. Kučerová, por. Marek.

26-27. febr. väčší výlet na Fabovú Hoľu. Tam boli profesori Kořan, Moždik a Frenyo. Prenocovali u horára.

Maškarný ples 9. febr. 1929

Činnosť odboru v zime r.1929 vyvrcholil usporiadaním maškarnim plesom 9. Februára. Bola to zábava najvýznamnejšia československej inteligencie v Rim. Sobote a jeho okolí. Usporiadateľstvo na čele prof. Cvengrošom už mesiac predtým mali častejšie schôdze, aby sa ushovorili o každej podrobnosti. Propaganda bola dosť čulá. Propagovalo sa aj v „Gemer-Malohonte“ v miestnom to týždenníku, úradnom orgánu odborov KČST tunajších. I sišlo sa mnoho ľudí na zábave. Masky sme mali 63. Hudba bola cigánska. Dobre sme sa pobavili. Mali sme bufet na cukrové zákusky, a zvlášť pre nápoje a studené jedlá. Hlasovalo sa na „Miss Rimavská Sobota“, a na najkrajšiu masku. Zábava bola zadržaná vo veľkej dvorane bývalého župného domu. O týždeň po zábave mali sme výborovú schôdzu, na ktorej sa pojednávalo o bilancii zábavy z hmotného a tiež dlhšie o mravného hľadiska. O tom máme zvláštnu zápisnicu, aby nám poslúžila v budúcnosti radou a pokynami.

Ďalšie lyžiarske výlety

Členovia odboru prof. Balada a prof. Frenyo vo Veľkonočných prázdninách odcestovali na Ďumbier 24. marca. Ubytovaní boli 2 dni v Brezne v nocľahárni KČST, 2 dni v Štefánikovej útulni vo výške 1750 m a jednu noc na Fabovej Holi. Výlet bol podarený.

Konečne sme mali výlet lyžami 7. apríla na Trstie pod vedením prof. Frenya. Bolo nás 4. Sňah bol výborný, hlboký, sypký, lebo práve pred 2 dňami napadol asi 20cm. nový sňah, ktorý v noci pomrzol. Týmto sa aj skončila zimná sezóna.

Výlety v jari 1929

Sňah ležal ešte na vyšších polohách, keď na nižších vrchoch nastalo už jaro. Začalo sa pešie túry, a to prvý výlet výzkumný 14. apríla na Palášku pri Slov. Pokoradzi. Boli sme tam dvaja: Štefanitš a Frenyo, a zistili sme, že na nižších kopcoch už niet sňahu, lesy sú suché, jarné kvety kvitajú. Tak sme sa 21. apríla vybrali piatí na Ragáč, Zabodakö a okolité vrchy pri Hajnáške. Vlakom sme došli do Hajnášky, a cez obec prejdúc sme sa dostali do Matráč, kde sme si prezreli kameňolomy bazaltové. Ďalej hrebeňom sme prešli na Ragáč, skadial je krásny rozhľad na Rimavskú dolinu, a na Čsl.-maďarské hranice. Potom sme prešli na Zabodakö, kde nás dostihla sňahová búrka. Počasie nebolo síce príliš nepriaznivé, ale pred zimou sme sa museli utúliť do blízkej obci Blhovce, skadial sme vlakom odcestovali domov. Boli sme tam: prof. Langeová a Petrusková, prof. Balada, Kořan a Fenyo.

Výlet na Veľký Bučoň 28. apr.

Rozširujúc zprávu o podarených výletoch, podarilo sa nám soskupiť viač turistov na výlet 28. apr. 1929. na Veľký Bučoň. Odchádzali sme pod vedením prof. Dr. Cvengroša z Rim. Soboty ráno o 7 hod. peši, presli sme cez obce Tomašovce, Dúžava, Mojin na Tri chotáry, a hrebeňom ďalej na Bučoň. Vysoká trigonometrická veža 24m. vyčnieva nad lesom bukovým, a dá sa vydieť okolo 50 obcí, Slov. Krušnohorie, Malé Fatry, a iné vrchy. Pri krásnom, teplom počasí sme si obzreli velký strom. Dub je to asi 400ročnej, obvod jeho 750 cm. Prešli sme ku skalnatej studničky a cez obec Husiná sme došli do Oždian, skadial vlakom sme sa vrátili domov.

Siniec, 1. maja 1929

Prvého mája nás hrozilo počasie že bude pršať, tak že na oznámeny spoločný výlet nikto sa nehlásil. Dvaja sa predsa nedali odstrašiť, a odcestovali do Rim. Bani, aby vystúpili na obľúbený slovenský vršok: Siniec. Boli to Procházka a Frenyo. Stúpali sme v smutnom počasí az na najvyšší štít Sinca, a – poneváč tam nemáme výhľad, súc štit lesom zarastený, – prešli sme na Klenovskú vyhliadku, a pozdejšie k loveckému domu Rimamuráňskej spoločnosti. Na Rimavskej doline hnaly sa mraky, a padal dážď, a mi v niečočistejšom počasí dívali sme sa z oboch výhľadov na Nízke – a na Vysoké Tatry. Kriváň (Tatranský), Gerlachovka, Končistá, Veľ. Vysoká krásne nám ukazovali svoje sňahovité obrysy. Na hrebeni Sinca bolo ešte tu-tam málo sňahu, a jaro sa uz nedalo zatajiť. Uspokojení s výletom sme sa vrátili inou cestou do Rim. Bani, kde nás zachytil dolinský dážď, že sme sa museli utúliť v hostinci. Vlakom sme došli domov, a leďva že niekto nám uveril, že na Sinci sme nemokli, poneváč v Rim. Sobote bol vydatný dázď.

Nasledujúce prázdne dni: 4. a 5. a 6. maja neboli použité na výleti, lebo niekoľkí turisti sa súčastnili Štefánikovým slávnostiam v Brezne n. Hr. a profesori mali 6. maja školské výlety so žiakmi.

Voniaca (Šiarkanica) 12. V.

Ushovorili sme sa s Tisovským odborom, že pôjdeme na spoločný výlet. Oni nás pozvali na Voniacu. 12. Mája sme odcestovali 9 do Tisovca, a tam nás už čakali naší priateľia a zaviedli nás na ich krásne výletisko, na Voniacu. Trochu pozdejšie sa dostavili tam aj brezňanskí turisti, tiež na ten deň pozvaní. Boli sme spolu 35. A to: Tisovec: 16, Brezno: 10, Rim. Sob.: 9. Mládenci sa hrali na lúke, veselo to bolo a ledva sme sa chceli večerom rozlúčiť slubujúc, že sa takýmto spôsobom ešte niekoľkokrát sídeme.

Valné shromáždenie KČST v Tatr. Lomnici. 18-19. V. 1929

Na tohtoročné valné shromaždenie Klubu Českoslov. Túristov konané 18.-19. maja 1929. t.j. na Turice v Tatranskej Lomnici vyslal odbor Rim. Sobota člena prof. Frenya, aby náš odbor tam bol tiež zástupovaný. O jednání shromáždenia vydá ústredie obširnú zprávu v Časopise Túristů, o tom sa tu nemá čo písať. Po schôdze boly rôzne výlety, ale len menšie, lebo počasie bolo dáždivé, do Vysokých Tatier sa nedalo ísť. Náš delegát sa súčastnil výletu do Demänovských jaskýň. Takto sa tiež prehĺbily styky medzi jednotlivými odbormi a ústredím.

Výlet na Trstie 26. mája 1929

Susedný odbor v Tisovci také priateľstvo dokazovalo voči nášmu odboru, že nás zase pozvali na spoločný výlet na Trstie. 26. mája pod vedením Zuzky Pavlovej odcestovali 7 členovia do Tisovca, kde ich šiesti čakali. Vystúpili spolu na Trstie, ale tu ich chytil dážď. Náhodou sa ale dostali do malej loveckej koliby, tak že nezmokli. Z Trstia sostúpili naší do Píly, a ztadial peši do Hačavy, kde sa na vlak posadiac došli domov.

Vyvieračka 30. mája

Na Božie telo usporiadali sme poldenný výlet k Vyvieračke, z kadial dotieka voda do Rim. Soboty vodovodom. Pri prameni je pekný les a pekná lúčka, pre kratšie zdržovanie sa výborne hodiace. V dobrej nálade sa vrátila spoločnosť večerajším vlakom domov.

Fabová Hoľa, 2. júna 1929

Predošlé túry presvedčili mnohých túristov, že nemôže byť ani jedna túra tak ťažká, aby sa tomu daktorý člen nášho odboru nemohol súčastniť. My sme považovali túru na Fabovú hoľu za ťažkú, ktorá sa z Rim. Soboty ani nedá urobiť za jeden deň, lebo vlak dôjde do Tisovca pozde ráno o 8-ej hod. a večer sa pohne posledný vlak už v 18 (6) hod. A predsa: poďme na Fabovú hoľu, vedie prof. Frenyo. Tisovčania mali tiež výlet na Fabovú, ale oni sa pohli z Tisovca ráno o 6 hod. auťákom na Zbojská, a tak mali kratší výstup od výšky 750 metrovej, ako my zo stanice 420 metrov vysokej. Boli sme dvanástí. Pripojili sa k nám ešte dvaja turistia členovia Karpathenvereinu, a dvaja z Tisovca. Strieborným potokom sme kráčali až na Roveň, odtial Gregorove dolinou na Bukový diel, a ďalej na štít. Celá cesta trvala len 3¼ hod. Oddych bol 2krát po 25-20 minút. So štítu sme zišli k horárni, kde nás naší priatelia Tisovčania už čakali. Veselo sme sa pobavili až konečne sme sa museli vybrať na zpiatočnú cestu, a behom 1½ hod. dorazili sme na stanicu Zbojská, odkial vlakom sme došli domov. Nálada bola výborná, unávený nebol nikto, ba ešte aj takí boli, čo by sa im chcelo ešte raz vyjeť v ten deň na Fabovú hoľu.

Živáňska pečienka 8. júna

Rodinný výlet sme usporiadali 8. Júna 1929 spojený s pečením „živáňskej“ a perkeltu. Zorganizovali to ako odborníci: hl. lekár Dr. Ján Hruška, prof. Dr. Cvengroš a p. Procházka. Mienený deň popoludní (v sobotu)  nákladný auťák nám vyviezol na vojenskú strelnicu pri Nižnej Pokoradzi pod vrchom Paláška potrebný materiál, došli tiež auťákom dámy a páni, a kým Dr. Hruška sa postaral o živáňskej a o perkeltu, výletníci sa rozišli po krásnych lesoch a vrškoch. Asi 6 osobných aut došlo tiež, a donieslo toľko výletníkov, že nás bolo vyše 60. Jedna skupina došla tiež peši cez cintorín a dolinou lásky. Prišiel aj hostinský Wesselý, ktorý pod šiatrom predával pivo, víno, sodovú vodu, sodovku na občerstvenie. O 5. Hod. bol perkelt hotový a niekoľko minút pozdejšie aj živáňska. Chválil to každý, kto to len pochutnal, lebo náš osvedčený odborník Dr. Hruška nerobil to teraz prvý raz, a dúfame, že ani nie posledný raz. Po hostine sa začala zábava na lúke. Bolo tu veselo v čistom povetrí, v krásnej prírode. Dámy a páni sa zabávali, ako keby boli len deti. Súmrak sa pomaličky púšťal, až niektorí pomisleli na návrat. Odchádzal jeden auťák za druhým, pešie skupiny za sebou, a odniesol si každý milý dôjem z tohto krásneho rodinného výletu, sľubujúc, že ešte tohto roku, asi v septembri zase sa takto sídeme.

Ďumbier, 5.-7. Júla 1929

Posledný vypísaný výlet odboru KČST v tomto roku bol výlet na Ďumbier (2045 m) najvyšší to vrchol Nízkych Tatier. Vzdor tomu, že skoro každý úradník mal prázdne dni na M. J. Husa, Cirila a Metóda a následujúcu nedelu, neprihlásili sa len štyria: pp. Procházka, Krupička, Frenyo a 11ročná dcéra posledného. Pohli sme sa 4. júla odpol. 3h15min vlakom do Brezna. Tam sme prenocovali v noclahárni KČST. 5ho ráno v 5h sme sa pohli cez Mýto, popri štiavici pred Jarabou sme si oddychli, a začali sme hore stúpať na Malý Gapel. Nebola to veľmi vyšliapaná cesta, a neskoršie sa úplne ztratila, tak že sme bez cesti kráčali niekoľko 100m do výšky, kým sme medzi kosodrevinu došli, a volným terénom ďalej stúpali. Cez Malý Gapel a Králičku sme na poludnie došli do Štefanikovej útulne. Po oddychu sme vyšli na Ďumbier, potom sme sa vrátili a v útulni prenocovali. Nasledujúce ráno sme zase prešli cez vrchol Ďumbiera a sišly sme do Demänovskej doliny, obzreli sme si demänovskú jaskyňu Chrám slobody, a v tamojšom hoteli sme prenocovali. Popoludní ale sme si ešte urobili malý výlet na okolité vrchy. 7ho sme sa pohli zase hore na Ďumbier za nepriaznivého počasia. Pustil sa dážď, hromavica, zmoknutý sme prišli na Ďumbier a ďalej do útulne. Tu sme sa usušili. Pán Procházka o chvíľku samotný sa pustil ďalej do Brezna. No zmoknúl zase. Popoludní bolo trochu lepšie počasie, vtedy sa vybral tiež samotný pán Krupička, došiel večer do Brezna, tam prenocoval a 8ho ráno vlakom sa vrátil do Soboty. Frenyo a jeho dcéra ale sa len 8ho ráno o 7h pustili na zpiatočnú cestu a večer šťastne došli do Rim. Soboty.

Leto 1929

(v konice dále již nic zapsáno není)

Na popisované období pak navazuje turistický deník Ľudovíta Frenyó z podzimu 1929, který na svém webu v angličtině uveřejnil jeho pravnuk András Hann.

Doplňky k textu a vysvětlení geografických pojmů

  • Paláška – oblast (hora) nad obcí Vyšná Pokoradz (tehdy uváděná i jako Slovenská Pokoradz), pravděpodobně v okolí rezervace Pokoradzská jezierka, mapy.cz uvádí poblíž pouze část lesa uváděnou jako Palaska (pravděpodobně tedy s maďarskou výslovností s jako š).
  • úr. sedrie označuje pravděpodobně úředníka sedrie; sedrie bylo označení pro krajské (župní) soudy, které se na Slovensku používalo právě do roku 1928; na náměstí v Rimavské Sobotě sedrie sídlila
  • Markazitka je starší název pro Malý Ľadový štít (nazývaný dříve i Ľadová kopa).
  • Turice, též Turíce, jsou slovenským označením pro svatodušní svátky, v češtině se používá spíše označení letnice.
  • Šiator je starší slovenské označení pro stan, pochází z maďarštiny (stan = sátor [šátor])
  • Feledince je starší název obce Jesenské používaný cca v letech 1927-1948, v maďarštině sed osud užívá název Feled.
  • Žirkovský hrad, dnes Širkovský hrad, zvaný také Kapla, je téměř zaniklá zřícenina hradu, jehož nepatrné zbytku jsou zarostlé v bujné vegetaci na vrcholku nad obcí Širkovce.
  • Zaboda-kő je skalnatý vrchol u Hajnáčky, ve slovenštině se dnes nazývá prostě Zaboda (slovo kő v maďarštině označuje kámen a často se tak pojmenovávají skalnaté vrcholy)
  • Tri chotáry, hora, dnes v mapě uváděná jako Trojchotár

Příspěvek na provoz

QR platba

Články na Duši Karpat jsou volně přístupné. Jejich příprava však stojí hodně úsilí. Dobrovolnou finanční odměnu za moji činnost přivítám. Za platbu mohu vystavit fakturu.

Platební informace

  • Číslo účtu: 1823805103 / 0800 (Česká spořitelna)
  • Variabilní symbol: 2654
  • Majitel účtu: Mgr. Robert Vystrčil, Brno (IČ 74455885)

Mapa - Kronika Klubu československých turistů v Rimavské Sobotě

Kronika Klubu československých turistů v Rimavské Sobotě na mapě

Přepnout mapu: Mapy.cz - turistická mapaMapy.cz - turistická mapa | OpenStreetMapOpenStreetMap | GoogleGoogle

Komentáře k článku

Chcete upřesnit nějakou informaci? Jaké máte zážitky z návštěvy těchto míst? Máte vlastní cestopis? Co byste doporučili ostatním?

Děkuji, že navštěvujete web Duše Karpat! Sledujte i náš Facebook.
Pokud se Vám článek líbil, odkažte na něj, prosím, ze svých stránek.